V tomto článku by som vám chcela zhrnúť, ako sme zavádzali prvé príkrmy u nás doma. Ide len o moje skúsenosti, ktoré nechcú byť žiadny univerzálny návod. Všetky potrebné informácie by vám mal v prvom rade dať detský lekár. Môj článok berte ako virtuálne posedenie na káve s kamoškou :)
Ani sa mi nechce veriť, že náš synček Hugo práve oslávil pol roka. Mám pocit, že pri druhom dieťati čas beží rýchlejšie. Aj som nad tým rozmýšľala, či si to dosť užívam. Počas prvého tehotenstva som každý týždeň sledovala rastúce bruško, v tehotenskej aplikácii čítala všetky infošky, zatiaľ čo pri druhom tehotenstve som občas aj zabudla, v ktorom som práve týždni.
Ale keď sa Hugo narodil, užívala som si to od prvej chvíle. Už som vedela čo ma približne čaká a tak som aj menej stresovala a od začiatku som si ako mama viac verila.
Lebo ja som teda mama, ktorá prvé plienky prebaľuje až svojim deťom. Minule som o tom počúvala skvelý podcast. Že dnešné mamy si tieto základné povinnosti často skúšajú až na vlastných deťoch aj preto, lebo už nežijeme viacgeneračne. A táto aktuálna situácia v súvislosti s koronavírusom novým mamám tiež veľmi nepomáha. Sú izolované viac než obvykle a nemajú od koho prirodzene odčítať bežné situácie.
Keď som bola prvomama
Musím priznať, že prvomamám toto obdobie nezávidím. Presne si pamätám, aká som bola po prvom pôrode zmätená. Prvý synček Viktor sa nám narodil pred troma rokmi. Všetky tie emócie, nové okolnosti, nekonečná radosť z nového človiečika, ale aj obavy, ako to zvládnem. Cítila som veľký tlak, aby som ako mama nezlyhala. Našťastie som mala v manželovi skvelú oporu. Viem, že som presedela hodiny na gauči s Viktorom v náručí, raz spal, raz pil mliečko. Spánok bol všelijaký, o režime ešte nebola reč. Pomohlo mi, keď som sa pýtala ostatných kamošiek, ako to mali ony, nejako som si to porovnala a snažila sa z toho vyvodiť záver pre seba. A veľakrát, keď som dala na môj materský inštinkt, urobila som dobre. Každopádne tie prvé mesiace boli aj krásne, aj náročné.
Lyžičky a kašičky
Keď prišiel čas prvých príkrmov, bola to veľká udalosť. Viktorovi sme uvarili a popučili mrkvu. Natáčali sme z toho video, mala som pocit, že má zjesť asi celú misku alebo čo. Dvakrát sa kyslo zatváril, ožužľal lyžičku a bolo hotovo. Pochopila som, že nevadí, keď zo začiatku bude len ochutnávať. Žiadne gurmánstvo nehrozilo, ani u dieťaťa foodblogerky. Aj keby som mu servírovala lokálnu bio mrkvu z ručne vyrábanej kameninovej misky :) Našťastie sa náš starší synček postupne zaradil medzi skvelých jedákov a tak je to aj teraz, keď má tri a pol roka. Najväčšia pochvala je pre mňa, keď sa naje a zahlási: „Mamka ty robíš najlepšie rizoto!“
Veď dobre viete, ako rada varím a pečiem, takže u nás sú spoločné chvíle pri stole obľúbené. Môj pohľad na to, prečo variť a stolovať s deťmi som vám písala aj v tomto článku.
No a do toho do našej rodiny pribudol Hugo, ktorý zo spinkajúceho uzlíka rýchlo podrástol na zvedavé bábo. Tie prvé mesiace, keď už sa rozkukával, ale ešte iba pil mliečko, bolo vtipné ho sledovať. Sledoval nás pri spoločnom jedle, keď bol na rukách, načahoval sa za našimi taniermi… Mala som pocit, že si rovno chce dať rezeň so šalátom, ako mu tiekli slinky pri obede či večeri. A Viktor sa nevedel dočkať, kedy ho už bude môcť kŕmiť kašičkou.
Prvé príkrmy u nás doma
V čase imunologického okna nám naša pediatrička na poradni povedala, že už môže začať ochutnávať. Tak sme doma slávnostne pripravili prvú mrkvu. Postupne skúsil zemiak, batát, karfiol, cuketu, jablko či banán. V malinkých množstvách ochutnal aj cestovinu, trošku niečoho mliečneho, ožužlal kôrku chleba.
Zeleninový príkrm som mu začala dávať v čase obeda, keď sa zobudil z doobedného spánku. Vždy 2-3 dni som mu dávala jeden druh, až potom som pridala niečo nové. Postupne som začala aj kombinovať. Do príkrmu pridávam aj kvapku olivového oleja. Striedam ho s kvalitným repkovým. Tie množstvá zjedeného príkrmu sú malé, ale už viem, že sa časom rozje a tak nič nesilím. Beriem to tak, že už len to, že sa mu v puse premieľa iné jedlo, než materské mlieko, je preňho nový pocit.
Pred pár dňami na poradni nám pani doktorka zdôraznila, že už máme pridať mäso. Podobne ako u Viktora, budem aj Hugovi dávať najprv mladé mäská ako kuracie, teľacie, morčacie. Podľa mňa je fajn, keď je mäso z overeného zdroja. Nekupujem vždy v bio kvalite, aj keď je to vôbec nezatracujem. Podobne to mám aj s bio ovocím či zeleninou. Od starých rodičov máme domácu nesladenú výživu, aj mrazené ovocie, takže postupne pridám aj to.
Príkrmy domáce, či kupované?
Keďže sme teraz väčšinou doma a nikam necestujeme, Hugovi som zatiaľ prvé príkrmy varila len doma. Viem, že keď sme so starším Viktorom niekam šli, dobre padlo mať zbalené hotové jedlo, ktoré som len ohriala. Nie vždy mu však kúpené príkrmy chutili.
Čo nás tiež vedelo zachrániť, sú chrumky, či výživa v kapsičke. A to som si kedy ako bezdetná myslela, že moje dieťa nebude žužľať žiadne piškóty, chrumky :)
Samozrejme, neberiem to za plnohodnotnú výživu. Ale chvíľu ho to zabaví a môže si pri tom trénovať motoriku. Viktorovi som kupovala nesladené chrumky, ryžové či kukuričné. Pri výživach v kapsičke som si dávala pozor, aby to nenahrádzalo klasické čerstvé ovocie, ale tiež som to brala ako občasné spestrenie.
Až teraz pri Hugovi som sa v súvislosti s prvými príkrmami stretla s pojmom BLW metóda. Ak som dobre pochopila, dieťatku si pri nej dávajú celé kúsky jedla a nie mixovaná strava. Máte s tým skúsenosť? Ja občas dám kúsok jablka či banánu, ale ostatné zatiaľ mixujem.
Neviem, či robím všetko správne, no snažím sa najlepšie, ako viem. Dobre padne, keď si občas pokecám s inými mamami, čo ako ktorá robí. A keď si s niečím neviem rady, spýtam sa našej pediatričky, ktorá veci vždy trpezlivo vysvetlí a odporučí zdroje.
Spokojná mama, spokojné dieťa
Ale povedzme si pravdu, nech sa ako rodičia akokoľvek snažíme, celý deň sa netočí len okolo dieťaťa, jeho správneho stravovania, či psychomotorického vývinu. A myslím si, že by sa ani nemal. Okrem toho je podľa mňa aj „vďaka“ sociálnym sieťam vytváraný nereálny obraz o tom, ako vyzerá materstvo, či moderná rodina. Aj ja som sa snažila pri prvom dieťati mať veci viac pod kontrolou. Lebo jasné, že je príjemné mať čistú domácnosť, navarené chutné jedlo, do toho ešte spokojné deti a byť vysmiaty rodič. Ale v skutočnom živote to predsa tak nefunguje. Preto si nevyčítam, keď každý deň nie je všetko tip top. Lebo ako povedala jedna múdra žena: „Šťastie nemusí byť ohňostroj. Šťastie je chleba s maslom.“ :)
Ako ste išli na prvé príkrmy u vás doma? Prekvapilo vás niečo? Napíšte mi do komentára.
Ela
Tento článok vznikol v spolupráci s BENU Lekáreň.
Ja mam rovnako stare deti, pri prvej som riesila, zeneje vela a preco a tak. Teraz uz viem,ze je to v poriadku, ja zacinam zeleninou na obed a teraz som pridala obilninovu kasu na veceru. Ako olej davam olivovy a tekvicovy obcas. Ovocie som este nedavala. Maso onedlho,telacie, kuracie, morcacie a kralik. Starsia dcera sa tiez casom rozjedla a zje vacsinou vsetko, aj ked uz obca trochu vymysla.
vďaka za tvoju skúsenosť Lenka. No aj ja by som chcela teraz pridať obilninovú kašu. Starší Viktor ju nikdy nejako nejedol, zato jogurt keď prišiel na rad, tak zbaštil jeden téglik na večeru :))