Práve v jeseni viete v tejto omáčke využiť plody záhrady, lebo sa do nej super hodí tekvica, mrkva, či cuketa. Aj patizón tam dajte, ak máte. Skrátka čo záhrada dala. Do omáčky pridávam väčšinou paradajky z konzervy, no tie sa tiež dajú zameniť za čerstvé. Dnes už aj v bežných supermarketoch dostať kúpiť základné exotické koreniny, ako koriander, kardamón, či kurkuma. Ak nezoženiete všetko, nerobte si z toho ťažkú hlavu, pokojne použite aj bežnú zmes kari korenia.

Čo vy a indická kuchyňa? Určite mi dajte vedieť do komentára, či radi skúšate exotické chute. A verím, že vám táto zeleninová tikka masala zachutí.

Vegetariánska Tikka Masala

Suroviny:

• asi 500-600 g zeleniny podľa chuti (mrkva, tekvica, batát, cuketa,…)
• 1/2 plechovky vareného cíceru
• 1 balenie tofu

Na omáčku tikka masala:

• 1-2 PL oleja
• 2 väčšie cibule nakrájané na tenké plátky
• 1/2 ČL nastrúhaného čerstvého zázvoru
• 2 strúčiky cesnaku
• 6 ks kardamónu
• 2 ČL korenia garam masala
• 2 ČL mletého koriandra
• kúsok celej škorice
• chilli mleté alebo 1-2 ks nasekané čerstvé
• 250 ml smotany na šľahanie (pre vegánsku verziu použite rastlinnú náhradu)
• 3-4 PL paradajkového pyré
• 1/2 ČL cukru
• 1/2 ČL soli

Najprv si ošúpeme a nakrájame zeleninu. Cibuľu na tenké plátky, zázvor nastrúhame, cesnak pretlačíme. Ostatnú zeleninu nakrájame na kocky, mrkvu na širšie kolieska.

Na oleji opečieme cibuľu mierne dohneda. Pridáme pretlačený cesnak, nastrúhaný zázvor a minútku opečieme. Pridáme všetko korenie a znova opečieme minútku. Potom dáme aj paradajkové pyré, soľ, cukor, trochu vody a smotanu na šľahanie. Uvedieme do varu a varíme 10-15 minút.
Omáčku môžeme rozmixovať dohladka.

Teraz k omáčke pridáme nakrájanú zeleninu a uvarený cícer. (Zeleninu, ktorá sa uvarí rýchlejšie, ako napr. cuketa, môžete pridať trochu neskôr.) Varíme, kým je zelenina mäkká. Ak je omáčka príliš hustá, podlejeme trochou vody alebo zeleninovým vývarom.

Na osobitnej panvici opečieme na kocky nakrájané tofu. Pridáme do omáčky a môžeme podávať.

Tip: Zeleninu, ktorú pridávate do omáčky, môžete pre výraznejšiu chuť vopred orestovať na panvici alebo upiecť v rúre.

Ak vyskúšate vegetariánsku verziu Tikka Masala podľa môjho receptu, podeľte sa o to v komentároch!
Ela

Príspevok Vegetariánska Tikka Masala zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Aj vám tak chutia cestoviny vo všetkých podobách? Občas padne výčitka, že sú plné sacharidov a málo zasýtia. Tiež by som občas zjedla misu špagiet za dvoch, lebo jedna porcia mi je málo. Preto sa snažím vyskladať si (nielen) cestovinové jedlo tak, aby malo okrem sacharidov aj dosť vlákniny a bielkovín. A cestoviny + cuketa + syr je super príklad. Cuketu som celé leto dávala kam sa len dalo, takže chlapci z nej už boli trochu prejedení. Preto som vytiahla škrabku julienne, ktorá zeleninu „nakrája“ na jemné prúžky a zmena bola vítaná. Ak takú škrabku nemáte, môžete sa trošku vyhrať z nožom a cuketu nakrájať na tenké dlhé špagety aj ručne. Je to trocha piplačka, tak to možno ofrflete a nabudúce si cuketu nakrájate na mesiačiky. Alebo si zaobstaráte škrabku :) Tak a teraz už poďme na recept!

Cuketové špagety

/2 porcie/:

• 1 stredne veľká cuketa
• 4-6 ks sušených paradajok
• 1 strúčik cesnaku
• olivový olej
• čierne korenie
• soľ
• 200 g cestovín (špagety alebo linguine)
• 100 g balkánskeho syra

Špagety dáme variť do vriacej osolenej vody podľa návodu. Cuketu si pomocou škrabky nakrájame na tenké „špagety“. Olivový olej si rozpálime na panvici. Pridáme cesnak nakrájaný na plátky. Po minútke cesnak vyberieme. Pridáme nakrájané sušené paradajky a cuketu. Zľahka orestujeme na prudšom ohni, stačí krátko pár minút, aby cuketa ostala chrumkavá. Cestoviny zlejeme, pridáme k cukete a podávame posypané balkánskym syrom. Dobrú chuť.

Tip: Pozrite si aj ďalšie skvelé recepty z cukety ako krémová polievka, placky, či cuketový perník.

Ak vyskúšate cuketové špagety podľa môjho receptu, podeľte sa o to v komentároch.

Ela

Príspevok Cuketové špagety zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Stále veľa cukety? Tak si urobte si rýchle cuketové placky alebo chutný hrnčekový cuketový perník. Čo najradšej robíte v lete z cukety vy? Musím priznať, že ja ju najradšej mám len tak opečenú na panvici či na grile, s trochou oliváča a nejakými bylinkami. Skvelo doplní akékoľvek jedlo, či už cestoviny, alebo ju pridám ku bulguru, alebo poslúži ako extra porcia vlákniny ku mäsu s ryžou.

Krémová cuketová polievka

• 1-1,2 kg cukety
• 1 cibuľa
• 3 stredne veľké zemiaky
• čierne korenie
• 1 l vývaru (kurací alebo zeleninový)
• smotana na varenie (voliteľné)
• olej

Ako na to:

V hrnci rozohrejeme olej, popražíme na ňom nakrájanú cibuľu. Pridáme na kocky nakrájanú cuketu (netreba ju šúpať) a pár minút opečieme. Pridáme čierne korenie, podlejeme vývarom, osolíme a necháme variť. Keď je cuketa polomäkká, pridáme ošúpané nakrájané zemiaky. Varíme ešte 15 minút. Rozmixujeme ponorným mixérom. Podľa chuti môžeme pridať trochu smotany na varenie, ale polievka je dostatočne krémová aj bez nej. Polievku dochutíme soľou, čiernym korením, kvapkou citróna. Podávame s krutónmi a opečenou slaninou.

Ak vyskúšate cuketovú polievku podľa môjho receptu, podeľte sa o to v komentároch!

Ela

Príspevok Krémová cuketová polievka zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Cuketové placky sú jeden z tých receptov, ktoré som vždy robila bez váženia, od oka. Kvôli vám som ho však otestovala aj s váhou. Recept som vám spísala na základné množstvo z 200 g cukety, čo je asi jedna malá cuketa. Vyjde z toho cca 8 malých placiek. Môžete si to potom vynásobiť, keď máte viac stravníkov. Cuketu najprv odvážte, potom postrúhanú vyžmýkajte od prebytočnej vody. Postup je na fotkách, ale aj pod nimi nájdete celý recept.

Máte radi cuketové placky? Napíšte mi dole do komentára, ako ich robíte vy!

Cuketove placky

• na 200 g cukety
• 1 vajce
• 1 – 1,5 PL polohrubej múky
• sol
• majoranka
• cesnak

Cuketu nastrúhame (pokojne aj so šupkou, ak nie je hrubá). Necháme pár minút postáť a dobre vyžmýkame.

K cukete pridáme vajce, múku, dochutíme cesnakom, majoránkou a soľou, dobre premiešame.

Panvicu rozpálime, potrieme trochou oleja a lyžicou tvarujeme tenké placky.

Prepečieme na strednom plameni z oboch strán pomaly dozlata. Podávame s jogurtom či kyslým mliekom.

Ak vyskúšate cuketové placky podľa môjho receptu, podeľte sa o to v komentároch.

Ela

Príspevok Cuketové placky zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Ani sa mi nechce veriť, že náš synček Hugo práve oslávil pol roka. Mám pocit, že pri druhom dieťati čas beží rýchlejšie. Aj som nad tým rozmýšľala, či si to dosť užívam. Počas prvého tehotenstva som každý týždeň sledovala rastúce bruško, v tehotenskej aplikácii čítala všetky infošky, zatiaľ čo pri druhom tehotenstve som občas aj zabudla, v ktorom som práve týždni. 

Ale keď sa Hugo narodil, užívala som si to od prvej chvíle. Už som vedela čo ma približne čaká a tak som aj menej stresovala a od začiatku som si ako mama viac verila.
Lebo ja som teda mama, ktorá prvé plienky prebaľuje až svojim deťom. Minule som o tom počúvala skvelý podcast. Že dnešné mamy si tieto základné povinnosti často skúšajú až na vlastných deťoch aj preto, lebo už nežijeme viacgeneračne. A táto aktuálna situácia v súvislosti s koronavírusom novým mamám tiež veľmi nepomáha. Sú izolované viac než obvykle a nemajú od koho prirodzene odčítať bežné situácie. 

Keď som bola prvomama

Musím priznať, že prvomamám toto obdobie nezávidím. Presne si pamätám, aká som bola po prvom pôrode zmätená. Prvý synček Viktor sa nám narodil pred troma rokmi. Všetky tie emócie, nové okolnosti, nekonečná radosť z nového človiečika, ale aj obavy, ako to zvládnem. Cítila som veľký tlak, aby som ako mama nezlyhala. Našťastie som mala v manželovi skvelú oporu. Viem, že som presedela hodiny na gauči s Viktorom v náručí, raz spal, raz pil mliečko. Spánok bol všelijaký, o režime ešte nebola reč. Pomohlo mi, keď som sa pýtala ostatných kamošiek, ako to mali ony, nejako som si to porovnala a snažila sa z toho vyvodiť záver pre seba. A veľakrát, keď som dala na môj materský inštinkt, urobila som dobre. Každopádne tie prvé mesiace boli aj krásne, aj náročné. 

Lyžičky a kašičky

Keď prišiel čas prvých príkrmov, bola to veľká udalosť. Viktorovi sme uvarili a popučili mrkvu. Natáčali sme z toho video, mala som pocit, že má zjesť asi celú misku alebo čo. Dvakrát sa kyslo zatváril, ožužľal lyžičku a bolo hotovo. Pochopila som, že nevadí, keď zo začiatku bude len ochutnávať. Žiadne gurmánstvo nehrozilo, ani u dieťaťa foodblogerky. Aj keby som mu servírovala lokálnu bio mrkvu z ručne vyrábanej kameninovej misky :) Našťastie sa náš starší synček postupne zaradil medzi skvelých jedákov a tak je to aj teraz, keď má tri a pol roka. Najväčšia pochvala je pre mňa, keď sa naje a zahlási: „Mamka ty robíš najlepšie rizoto!“ 

Veď dobre viete, ako rada varím a pečiem, takže u nás sú spoločné chvíle pri stole obľúbené. Môj pohľad na to, prečo variť a stolovať s deťmi som vám písala aj v tomto článku. 

No a do toho do našej rodiny pribudol Hugo, ktorý zo spinkajúceho uzlíka rýchlo podrástol na zvedavé bábo. Tie prvé mesiace, keď už sa rozkukával, ale ešte iba pil mliečko, bolo vtipné ho sledovať. Sledoval nás pri spoločnom jedle, keď bol na rukách, načahoval sa za našimi taniermi… Mala som pocit, že si rovno chce dať rezeň so šalátom, ako mu tiekli slinky pri obede či večeri. A Viktor sa nevedel dočkať, kedy ho už bude môcť kŕmiť kašičkou. 

Prvé príkrmy u nás doma

V čase imunologického okna nám naša pediatrička na poradni povedala, že už môže začať ochutnávať. Tak sme doma slávnostne pripravili prvú mrkvu. Postupne skúsil  zemiak, batát, karfiol, cuketu, jablko či banán. V malinkých množstvách ochutnal aj cestovinu, trošku niečoho mliečneho, ožužlal kôrku chleba. 

Zeleninový príkrm som mu začala dávať v čase obeda, keď sa zobudil z doobedného spánku. Vždy 2-3 dni som mu dávala jeden druh, až potom som pridala niečo nové. Postupne som začala aj kombinovať. Do príkrmu pridávam aj kvapku olivového oleja. Striedam ho s kvalitným repkovým. Tie množstvá zjedeného príkrmu sú malé, ale už viem, že sa časom rozje a tak nič nesilím. Beriem to tak, že už len to, že sa mu v puse premieľa iné jedlo, než materské mlieko, je preňho nový pocit. 

Pred pár dňami na poradni nám pani doktorka zdôraznila, že už máme pridať mäso. Podobne ako u Viktora, budem aj Hugovi dávať najprv mladé mäská ako kuracie, teľacie, morčacie. Podľa mňa je fajn, keď je mäso z overeného zdroja. Nekupujem vždy v bio kvalite, aj keď je to vôbec nezatracujem. Podobne to mám aj s bio ovocím či zeleninou. Od starých rodičov máme domácu nesladenú výživu, aj mrazené ovocie, takže postupne pridám aj to.

Príkrmy domáce, či kupované?

Keďže sme teraz väčšinou doma a nikam necestujeme, Hugovi som zatiaľ prvé príkrmy varila len doma. Viem, že keď sme so starším Viktorom niekam šli, dobre padlo mať zbalené hotové jedlo, ktoré som len ohriala. Nie vždy mu však kúpené príkrmy chutili. 

Čo nás tiež vedelo zachrániť, sú chrumky, či výživa v kapsičke. A to som si kedy ako bezdetná myslela, že moje dieťa nebude žužľať žiadne piškóty, chrumky :) 

Samozrejme, neberiem to za plnohodnotnú výživu. Ale chvíľu ho to zabaví a môže si pri tom trénovať motoriku. Viktorovi som kupovala nesladené chrumky, ryžové či kukuričné. Pri výživach v kapsičke som si dávala pozor, aby to nenahrádzalo klasické čerstvé ovocie, ale tiež som to brala ako občasné spestrenie. 

Až teraz pri Hugovi som sa v súvislosti s prvými príkrmami stretla s pojmom BLW metóda. Ak som dobre pochopila, dieťatku si pri nej dávajú celé kúsky jedla a nie mixovaná strava. Máte s tým skúsenosť? Ja občas dám kúsok jablka či banánu, ale ostatné zatiaľ mixujem.

Neviem, či robím všetko správne, no snažím sa najlepšie, ako viem. Dobre padne, keď si občas pokecám s inými mamami, čo ako ktorá robí. A keď si s niečím neviem rady, spýtam sa našej pediatričky, ktorá veci vždy trpezlivo vysvetlí a odporučí zdroje. 

Spokojná mama, spokojné dieťa

Ale povedzme si pravdu, nech sa ako rodičia akokoľvek snažíme, celý deň sa netočí len okolo dieťaťa, jeho správneho stravovania, či psychomotorického vývinu. A myslím si, že by sa ani nemal. Okrem toho je podľa mňa aj „vďaka“ sociálnym sieťam vytváraný nereálny obraz o tom, ako vyzerá materstvo, či moderná rodina. Aj ja som sa snažila pri prvom dieťati mať veci viac pod kontrolou. Lebo jasné, že je príjemné mať čistú domácnosť, navarené chutné jedlo, do toho ešte spokojné deti a byť vysmiaty rodič. Ale v skutočnom živote to predsa tak nefunguje. Preto si nevyčítam, keď každý deň nie je všetko tip top. Lebo ako povedala jedna múdra žena: „Šťastie nemusí byť ohňostroj. Šťastie je chleba s maslom.“ :)

Ako ste išli na prvé príkrmy u vás doma? Prekvapilo vás niečo? Napíšte mi do komentára. 

Ela

Tento článok vznikol v spolupráci s BENU Lekáreň.

Príspevok Prvé príkrmy u nás doma zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Pokiaľ ide o prívarky, môj otec má veľmi rád cuketový, ktorý sa na východnom Slovensku volá „dziňanka“. Cuketa či tekvica, po východňarsky nazývaná dziňa, preto ten názov. Robí sa z postrúhanej cukety a postup je podobný, akurát že cuketu treba podusiť. Narozdiel od fazuľkového prívarku mi dziňanka pripadala nevábna, ale ako tak rozmýšľam, asi jej toto leto dám šancu:)

Najprv však sľúbený fazuľkový prívarok.

Príprava je jednoduchá a hlavne rýchla. Najviac trvá len nakrájať fazuľky, ale pri tretej hrsti už budete mať grif:) Množstvá surovín si môžete prispôsobiť, píšem ich od oka.

Ak sa vám kombinácia zemiakov, smotany a múky zdá príliš ťažká, zahustiť prívarok môžete aj inak.

• namiesto klasickej múky použite tapiokovú, alebo cícerovú múku
• rozmixujte časť zemiakov a tie prívarok zahustia tiež
• namiesto bežnej smotany či mlieka použite rastlinnú náhradu

Fazuľkový prívarok

/pre 4 osoby/

• 3 hrste zelenej fazuľky
• 4 zemiaky
• bobkový list
• nové korenie
• soľ
• 3 PL hladkej múky
• 1 dcl sladkej smotany alebo mlieka
• 1 PL octu

Zelenú fazuľku umyjeme, odkrojíme konce a nakrájame na menšie kúsky. Zemiaky ošúpeme a nakrájame. Fazuľku a zemiaky vložíme do hrnca a zalejeme vodou len tak, aby boli prikryté. Pridáme bobkový list, nové korenie a dáme variť. Keď začne vrieť, osolíme a varíme asi 10 minút domäkka. Múku rozmiešame so smotanou a vlejeme k fazuľkám. Necháme povariť 5 minút. Dochutíme soľou a trochou octu. Dobrú chuť.

Fazuľkový prívarok môžete podávať s vajíčkom na rôzne spôsoby (volské oko, varené či stratené vajce), s fašírkou alebo klobásou.

Ak vyskúšate fazuľkový prívarok podľa môjho receptu, podeľte sa o to v komentároch!

Ela

Príspevok Fazuľkový prívarok zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Koláč po upečení môžete potrieť džemom a poliať čokoládou. Výborne sa hodí napríklad marhuľový džem.

Ak máte radšej čokoládový perník, môžete si ho pripraviť podľa tohto receptu.

Hrnčekový cuketový perník

• 2 hrnčeky nastrúhanej vyžmýkanej cukety (3-4 stredne veľké cukety)
• 2 hrnčeky múky
• 1/2 hrnčeka cukru (alebo viac podľa chuti)
• 3/4 hrnčeka oleja
• 3 vajcia
• 2 ČL perníkového korenia
• 1 prášok do pečiva
• štipka sódy bikarbóny
• štipka soli
• 1 ČL citrónovej kôry
• 1/2 hrnčeka orechov (dala som pistácie, môžu byť aj vlašské)
• 1/2 hrnčeka hrozienok alebo brusníc (nemusí byť)

+ plech na pečenie 30×40 30×20 cm alebo veľká tortová forma (priemer 26 cm)

Vymiešame vajcia s cukrom, pridáme ostatné mokré suroviny, nakoniec vmiešame suchú zmes. Vylejeme na plech a pečieme pri 180°C 45 minút.

Ak vyskúšate cuketový perník podľa môjho receptu, podeľte sa o to v komentároch.

Ela

Príspevok Hrnčekový cuketový perník zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Tento recept som preto nazvala rizoto lenivej mamy :) Inak neviem, či ma pravoverní Taliani nezatratia, lebo príprava môjho rizota sa tomu ozajstnému len podobá. Ryžu dám takú, akú práve nájdem doma. A moja finta spočíva v tom, že si ryžu predvarím a tak ušetrím čas strávený pri miešaní. Niekedy si ryžu predvarím už ráno a keď sa na obed dostanem k príprave, trvá mi to už len desať minút. Takže aj keď žiadna z nás nie je v pravom slova zmysle lenivá, verím, že takto ušetrený čas oceníte.

Rizoto lenivej mamy

Z tohto množstva sa naje 1 hladná mama a 1 hladné dieťa :)

• 1/2 hrnčeka ryže
• 3/4 hrnčeka vody na uvarenie ryže + soľ
• 1 menšia cuketa
• 2 hrste hrášku (môže byť mrazený)
• 50 g parmezánu
• 1 dcl vývaru (prilievame postupne)
• kúsok masla

Ryžu dáme variť do vriacej osolenej vody na 10 minút. Môžeme to urobiť aj vopred. Predvarenú ryžu potom zalejeme trochou vývaru a varíme na miernom ohni pár minút domäkka. Pridáme nakrájanú cuketu a hrášok. Nakoniec vmiešame kocku masla, necháme rozpustiť a prisypeme nastrúhaný parmezán.

TIP: V čase špargľovej sezóny môžete cuketu nahradiť práve zelenou špargľou.

Ak vyskúšate rizoto podľa môjho receptu, podeľte sa o to v komentároch.

Ela

Príspevok Rizoto lenivej mamy zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Finta je v tom, že najprv pridám zeleninu, ktorá sa musí variť dlhšie, a postupne prihodím aj brokolicu či cuketu, ktorým stačí pár minút, aby ešte ostali chrumkavé. Zeleninu použite akú máte radi, môžete dať aj tofu, bude to sýtejšie.

Inak, veľakrát sa mi stane, že práve nemám kúpenú karí pastu a nemám čas ju ani pripraviť. Vtedy ju jednoducho vynechám, len pridám trochu viac základných korenín alebo hotovú zmes (garam masala, madras korenie,…).

Zeleninové karí

/pre 4 osoby/:

• 3 veľké cibule
• 1 strúčik cesnaku
• 3 cm kúsok zázvoru
• 1-2 PL kari pasty
• 1 ČL mletej rímskej rasce
• 1 ČL mletého koriandra
• 1/2 ČL kurkumy
• chilli papričky podľa chuti
• citrónová/limetková šťava
• 300 ml kokosového mlieka
• 3-4 cherry paradajky
• 1 batát
• 3-4 mrkvy
• 1/2 brokolice
• 1 malá cuketa
• koriandrová vňať

Karí omáčka: Cibuľu nakrájame na plátky a na strednom ohni podusíme dozlata. Pridáme pretlačený cesnak, postrúhaný zázvor, čili a postupne aj kari pastu a korenie, minútu opečieme. Vhodíme nakrájané paradajky a po chvíli zalejeme kokosovým mliekom. Povaríme 5 minút a rozmixujeme nahladko.

Do karí omáčky dávame postupne variť zeleninu, najprv mrkvu, batát. Keď zmäknú, pridáme brokolicu a cuketu, povaríme ešte 5 minút a odstavíme. Dochutíme citrónovou šťavou. Podávame s jasmínovou ryžou, posypané čerstvým koriandrom.

Máte radi ázijskú kuchyňu? Potom neprehliadnite recepty inšpirované Áziou.

Ak vyskúšate zeleninové karí podľa môjho receptu, podeľte sa o to v komentároch!

Ela

Príspevok Zeleninové karí zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Dušan Plichta a Martin Záhumenský

Zatiaľ čo pred dvomi rokmi sme sa ako partia kamarátov vybrali spoznávať túto jedinečnú časť Talianska na vlastnú päsť, teraz sme si užili toskánsku krajinu, gastronómiu a atmosféru vďaka Slovenke Zdenke a jej cestovnej agentúre Sí, Toskánsko. Zdenka žije v Toskánsku už roky a keďže ho dobre pozná, šije svojim hosťom pobyty na mieru. Jej manžel Martin Záhumenský je známy šéfkuchár a gurmán a spolu s Dušanom Plichtom z Powerlogy sa spojili a vytvorili unikátny zážitkový päťdňový pobyt, vďaka ktorému sme mali možnosť zažiť to najlepšie z Toskánska.

Jasné, že za pár dní sa nedá zažiť „celé Toskánsko“, no táto ochutnávka bola veľmi intenzívna a stála za to. Opäť sa mi potvrdilo, že je to láska na celý život a ja sa sem musím znova vrátiť.

Návšteva fariem je spojená s degustáciou a takto štýlovo sa stoluje v Toskánsku.

Naša prvá dovolenka v trojici

takú peknú foto nám urobila Lucia Plichtová – @luciwings

Pred cestou som samozrejme mala trochu stres, bola to naša prvá zahraničná cesta so synom. Bála som sa, či zbalím všetko dôležité, ako zvládne prvú dlhú cestu autom, aby sme si to užili v zdraví a aby sme si to vlastne vôbec užili :) 

Ten pocit, keď sa vaše obavy nenaplnia, ale naopak zostanete prekvapení, ako to vaše dieťa dobre zvláda, je na nezaplatenie. A tak som si uvedomila, že tie zbytočné obavy sú veľakrát len chybou rodiča, a že keď prekonám zbytočný strach, táto nová skúsenosť ma obohatí. 

Romantika v Chianti

A keďže sa nám tam veľmi páčilo, napíšem vám o našom ubytovaní aj programe. Bývali sme v oblasti Chianti, v krásnej usadlosti Il Borghetto, vzdialenej od Florencie asi 20 km. Táto vila, obklopená rozľahlými olivovými hájmi a vinohradmi skrýva dokonca etruskú hrobku zo 7.storočia p.n.l.  V usadlosti sa dá ubytovať buď v jednotlivých izbách, alebo v samostatnom apartmáne. Súčasťou usadlosti je aj pekný park a bazén.

Ako vo filme

Náš apartmán bola veľmi útulne zariadený. Pozostával z dvoch samostatných izieb s kúpelňami, spoločnou kuchyňou, obývačkou a krytou terasou. V knižnici veľa zaujímavých kníh od umenia po oddychovú literatúru, kuchyňa plne vybavená, čo som ocenila pri príprave jedál pre synčeka. Každý kút bol taký fotogenický, že som nevedela, čo skôr zvečniť fotoaparátom a nakoniec som pri všetkých toskánskych zákutiach zabudla našu vilku nafotiť úplne :D

Dolce vita

Samotná usadlosť má veľa pekných zátiší, ktoré som využila pri rannom cvičení, čítaní knihy, či keď som chcela synčeka uspať v kočíku. Raňajky sme mali priamo tu a večeru sme v rámci programu mali vždy niekde v okolí. Samotné raňajky som si užila úplne najviac. Som sladký typ a Taliani radi servírujú na raňajky domáce koláče, vločky, granolu a k tomu vlastné džemy, či nátierky. Raňajkovali sme na terase s pekným stolovaním a výhľadom na toskánske kopce. Každé ráno som ochutnala nový sýty raňajkový koláčik s veľkou šálkou rozlievanej kávy a tieto ranné chvíle som si veľmi vychutnávala. 

Intenzívny zážitkový program

Prvý spoločný večer nás čakala večera v neďalekej rodinnej trattorii Da Bule. Konečne sme mali možnosť zoznámiť sa s účastníkmi zájazdu a pri víne a dobrom jedle sa nám debatovalo veľmi príjemne. Stretli sme sa tam zaujímavá partia takmer tridsiatich ľudí. Hneď ráno sme s Dušanom absolvovali inštruktáž dychových cvičení a zopár tipov pre zlepšenie životosprávy. Aj keď som sa pred dovolenkou dávala do formy domácim cvičením, rozhýbať sa vonku len tak v tráve pri jazierku malo svoje čaro.

foto: Lucia Plichtová – @luciwings

Škola grilovania a večera pod holým nebom

Podvečer nás čakal program na rodinnej farme I Greppi di Silli. Jej majiteľ Michele, zanietený celou svojou dušou pre svoje viniče, olivovníky a včely, nám zaujímavo rozprával o výrobe olivového oleja. K večeri naservíroval svoje vína a jeho manželka a mama pripravili na zahryznutie talianské chleby, slaný cuketový koláčik, či paštétu dochutenú ich medom.

Medzitým sa pri grile činil šéfkuchár Martin a pripravil bistecca alla fiorentina, známy toskánsky steak. Bolo zaujímavé sledovať, s akou úctou pristupuje k surovinám a že všetko zvláda s istotou profesionála. Pomedzi to nám stíhal dať aj malú školu grilovania.

Samotný steak sme si potom vychutnali aj s grilovanými cuketami a skvelým šalátom pod holým nebom, kde sme mali krásne nastolované. Atmosféra bola uvoľnená, dobre sme sa bavili, a keď mi po večeri Viktor zaspal v nosiči, ešte som sa prešla medzi olivovníky, sledujúc západ slnka. Myslím, že to bol pre mňa jeden z top večerov. 

Florencia

Ďalší deň nás čakala návšteva Florencie. Už sme si ju síce prešli pred dvomi rokmi, tentokrát to bolo ale so sprievodkyňou Štěpánkou, ktorá toho vedela viac než dosť. Nachodiť desaťtisíc krokov a so sluchátkom v ušiach počúvať o florentskej histórii a pikoškách, nenechať si újsť ozajstné talianske gelato (dvakrát), ochutnať jeden z top svetových streetfoodov (schiacciata v All’Antico Vinaio) a popritom v horúcej, turistami preplnenej Florencii uspať dieťa, bola skvelá skúsenosť. Kebyže nezažijem, nepochopím. 

https://www.instagram.com/p/BleACDdAdp-/?taken-by=ela_kridlova

Syry, víno, ustrice

Napriek tomu, že sme mali bohatý program, stále bol priestor aj na vlastný oddych či iné výlety a tak sa niektorí vybrali pozrieť aj Sienu, alebo sme stíhali relaxovať v usadlosti pri bazéne.

Predposledný deň pobytu sme navštívili syrovú farmu Corzano e Paterno, kde okrem ovčieho syra pecorino vyrábajú aj víno a olivový olej. Zo všetkého sme mali možnosť hneď ochutnať. Je sympatické, s akou radosťou a oduševnením prezentujú Taliani svoju prácu a výrobky. V obchodíku mali na predaj okrem svojich syrov a vín aj domáce džemy a konfitúry, tak som si niekoľko vybrala na domácu degustáciu.

Na poslednú večeru vybrali Zdenka s Martinom svoju obľúbenú, zvonku celkom nenápadnú, zato fantastickú rybiu reštauráciu Trattoria del Pesce. Čakalo nás niekoľkochodové menu pozostávajúce z rýb a morských plodov, opäť raz skvelo skombinované s miestnymi vínami a super zážitkom bolo aj prvé ochutnanie ustríc (ten môj výraz na videu hovorí za všetko :D) Bola to láska na prvé sústo, ale nie všetci boli rovnako nadšení :) 

Dovidenia, Toskánsko

Ako som už spomínala, tento pobyt bol síce krátky, no na zážitky a skúsenosti veľmi intenzívny. Vďaka písaniu tohto článku som si to znova vychutnala v spomienkach a verím, že sa do Toskánska ešte vyberieme.

Lebo toto čarovné miesto je zmesou oku lahodiacich výhľadov, živých koncertov neúnavných cikád, nezabudnuteľných chutí skutočného jedla a vôní, ktoré sa vám dostanú navždy pod kožu. Nie je ťažké sa doňho zamilovať a je to láska na celý život.

Ak vás tento zážitkový pobyt zaujal, v jeseni sa bude opakovať aj so zberom olív a výrobou olivového oleja! Zopár miest je ešte voľných, viac info tu:

Ďakujem, že ste si môj článok prečítali. Ak sa vám páčil, môžete ho zdieľať ďalej. Boli ste už v Toskánsku? Ktoré miesta učarovali najviac vám? Budem sa tešiť na vaše reakcie v komentároch tu, alebo na FB Zo srdca do hrnca :)

Príspevok Toskánsko 2018 zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.