Na okraji na Orave

Verím, že som slovami o konci sveta nepobúrila oravských lokalpatriotov, myslím to však v tom najlepšom zmysle slova. Na Orave som prvýkrát strávila niekoľko dní a to prostredie, pokoj a poriadok na dedinách, ako aj krása okolitej prírody mi veľmi učarovali.

Keď som vymýšľala, kam v rámci Slovenska sa s rodinou vyberieme na dovolenku, padol mi ranč v Novoti do oka. Zážitkové ubytovanie na ranči ponúka Klaudia s rodinou, ktorí sa o gazdovstvo starajú. Ruch hlavného mesta sme chceli vymeniť za pokojné prostredie, preto nás domček „Na okraji“ oslovil. Ubytovanie som objednala priamo cez stránku, kde si podľa kalendára dostupnosti viete hneď pozrieť voľné termíny. Na leto ich zostávalo už len pár.

Život na ranči

Domček stojí vedľa jazdeckej haly. Život na ranči s množstvom zvierat je rušný, no aj tak som mala v našom ubytovaní pocit dostatku súkromia. Súčasťou domu je veľká krytá terasa, kde sme často a radi sedávali. Na elektrickom grile sme si rýchlo prípravili niečo zjesť, v domčeku sa však nachádza aj malá kuchynka. Ak sme si nevarili, využili sme aj donášku z dediny.

Na Orave ma prekvapil svieži ranný vzduch. Až som sa zháčila, či som chlapcom zbalila dosť teplého oblečenia. Boli však stále v takom pohybe, že zime nedali šancu. Rána s erdžiacimi koníkmi a mačiatkami motajúcimi sa pod nohami si budem dlho pamätať. Doma sa z postele nemôžem zdvihnúť bez toho, aby som nepobudila deti, no tu asi zaúradoval spomínaný oravský vzduch a zatiaľ čo všetci spali, vychutnala som si kávu a raňajky na terase sama so sebou.

Oravská príroda

Dni sme trávili oddychovo a urobili sme si do okolia zopár výletov. Už len prechádzky po okolitých kopcoch mali úžasné čaro. Hneď nad rančom, na samote na kopci stojí maringotka, kde sa tiež dá ubytovať. Bola som ju omrknúť, romantika jak hrom. Z ranča je pekná prechádzka aj na rozhľadňu.

Jazda na koni

Veľkým zážitkom bola pre mňa jazda na koni. Prvýkrát v živote. Vôbec som nevedela, čo od toho čakať. No bolo to úžasné. Toto krásne dorozumievanie a ladenie sa s koňom prostredníctvom jemných pohybov rúk a nôh mi učarovalo. Isto si ešte niekedy jazdu na koni vyskúšam. Ak ste to nezažili, odporúčam vám to tiež. Na ranči si môžete zajazdniť, aj keď nie ste ubytovaní, stačí sa objednať.

Zážitky na celý život

Toľko by som tu toho ešte popísala… Zážitkov z ranča mám naozaj kopec. Každé ráno a večer šla Klaudia dojiť kozy, kto chcel, mohol sa pridať. A kto chcel ochutnať, tomu sa dostalo nielen kozieho mlieka, ale aj skvelého kefíru. Keďže som vyrastala na domácom kravskom mlieku, bolo mi to veľmi blízke. Aj kúpanie v jarku mi pripomenulo moje detstvo. Pohľad na naše deti výskajúce v potoku na klzkých kameňoch, ich radosť, keď sa od potoka viezli na poníkovi, to sú pre mňa obrazy, ktoré si so sebou budem nosiť ešte dlho.

Aj preto som sa s vami cez blog chcela podeliť o krásne okamihy z oravského ranča Na okraji. Lebo takú príjemnú atmosféru, bezprostrednosť a srdečnosť ľudí som už dlho nezažila.

Ela

Ďakujem, že ste si prečítali môj článok. Ak sa vám páčil, môžete ho zdieľať. Boli ste už na Orave? Čo vás najviac oslovilo? podeľte sa dole v komentároch.

Príspevok Na okraji na Orave – zážitkové ubytovanie na ranči zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Dušan Plichta a Martin Záhumenský

Zatiaľ čo pred dvomi rokmi sme sa ako partia kamarátov vybrali spoznávať túto jedinečnú časť Talianska na vlastnú päsť, teraz sme si užili toskánsku krajinu, gastronómiu a atmosféru vďaka Slovenke Zdenke a jej cestovnej agentúre Sí, Toskánsko. Zdenka žije v Toskánsku už roky a keďže ho dobre pozná, šije svojim hosťom pobyty na mieru. Jej manžel Martin Záhumenský je známy šéfkuchár a gurmán a spolu s Dušanom Plichtom z Powerlogy sa spojili a vytvorili unikátny zážitkový päťdňový pobyt, vďaka ktorému sme mali možnosť zažiť to najlepšie z Toskánska.

Jasné, že za pár dní sa nedá zažiť „celé Toskánsko“, no táto ochutnávka bola veľmi intenzívna a stála za to. Opäť sa mi potvrdilo, že je to láska na celý život a ja sa sem musím znova vrátiť.

Návšteva fariem je spojená s degustáciou a takto štýlovo sa stoluje v Toskánsku.

Naša prvá dovolenka v trojici

takú peknú foto nám urobila Lucia Plichtová – @luciwings

Pred cestou som samozrejme mala trochu stres, bola to naša prvá zahraničná cesta so synom. Bála som sa, či zbalím všetko dôležité, ako zvládne prvú dlhú cestu autom, aby sme si to užili v zdraví a aby sme si to vlastne vôbec užili :) 

Ten pocit, keď sa vaše obavy nenaplnia, ale naopak zostanete prekvapení, ako to vaše dieťa dobre zvláda, je na nezaplatenie. A tak som si uvedomila, že tie zbytočné obavy sú veľakrát len chybou rodiča, a že keď prekonám zbytočný strach, táto nová skúsenosť ma obohatí. 

Romantika v Chianti

A keďže sa nám tam veľmi páčilo, napíšem vám o našom ubytovaní aj programe. Bývali sme v oblasti Chianti, v krásnej usadlosti Il Borghetto, vzdialenej od Florencie asi 20 km. Táto vila, obklopená rozľahlými olivovými hájmi a vinohradmi skrýva dokonca etruskú hrobku zo 7.storočia p.n.l.  V usadlosti sa dá ubytovať buď v jednotlivých izbách, alebo v samostatnom apartmáne. Súčasťou usadlosti je aj pekný park a bazén.

Ako vo filme

Náš apartmán bola veľmi útulne zariadený. Pozostával z dvoch samostatných izieb s kúpelňami, spoločnou kuchyňou, obývačkou a krytou terasou. V knižnici veľa zaujímavých kníh od umenia po oddychovú literatúru, kuchyňa plne vybavená, čo som ocenila pri príprave jedál pre synčeka. Každý kút bol taký fotogenický, že som nevedela, čo skôr zvečniť fotoaparátom a nakoniec som pri všetkých toskánskych zákutiach zabudla našu vilku nafotiť úplne :D

Dolce vita

Samotná usadlosť má veľa pekných zátiší, ktoré som využila pri rannom cvičení, čítaní knihy, či keď som chcela synčeka uspať v kočíku. Raňajky sme mali priamo tu a večeru sme v rámci programu mali vždy niekde v okolí. Samotné raňajky som si užila úplne najviac. Som sladký typ a Taliani radi servírujú na raňajky domáce koláče, vločky, granolu a k tomu vlastné džemy, či nátierky. Raňajkovali sme na terase s pekným stolovaním a výhľadom na toskánske kopce. Každé ráno som ochutnala nový sýty raňajkový koláčik s veľkou šálkou rozlievanej kávy a tieto ranné chvíle som si veľmi vychutnávala. 

Intenzívny zážitkový program

Prvý spoločný večer nás čakala večera v neďalekej rodinnej trattorii Da Bule. Konečne sme mali možnosť zoznámiť sa s účastníkmi zájazdu a pri víne a dobrom jedle sa nám debatovalo veľmi príjemne. Stretli sme sa tam zaujímavá partia takmer tridsiatich ľudí. Hneď ráno sme s Dušanom absolvovali inštruktáž dychových cvičení a zopár tipov pre zlepšenie životosprávy. Aj keď som sa pred dovolenkou dávala do formy domácim cvičením, rozhýbať sa vonku len tak v tráve pri jazierku malo svoje čaro.

foto: Lucia Plichtová – @luciwings

Škola grilovania a večera pod holým nebom

Podvečer nás čakal program na rodinnej farme I Greppi di Silli. Jej majiteľ Michele, zanietený celou svojou dušou pre svoje viniče, olivovníky a včely, nám zaujímavo rozprával o výrobe olivového oleja. K večeri naservíroval svoje vína a jeho manželka a mama pripravili na zahryznutie talianské chleby, slaný cuketový koláčik, či paštétu dochutenú ich medom.

Medzitým sa pri grile činil šéfkuchár Martin a pripravil bistecca alla fiorentina, známy toskánsky steak. Bolo zaujímavé sledovať, s akou úctou pristupuje k surovinám a že všetko zvláda s istotou profesionála. Pomedzi to nám stíhal dať aj malú školu grilovania.

Samotný steak sme si potom vychutnali aj s grilovanými cuketami a skvelým šalátom pod holým nebom, kde sme mali krásne nastolované. Atmosféra bola uvoľnená, dobre sme sa bavili, a keď mi po večeri Viktor zaspal v nosiči, ešte som sa prešla medzi olivovníky, sledujúc západ slnka. Myslím, že to bol pre mňa jeden z top večerov. 

Florencia

Ďalší deň nás čakala návšteva Florencie. Už sme si ju síce prešli pred dvomi rokmi, tentokrát to bolo ale so sprievodkyňou Štěpánkou, ktorá toho vedela viac než dosť. Nachodiť desaťtisíc krokov a so sluchátkom v ušiach počúvať o florentskej histórii a pikoškách, nenechať si újsť ozajstné talianske gelato (dvakrát), ochutnať jeden z top svetových streetfoodov (schiacciata v All’Antico Vinaio) a popritom v horúcej, turistami preplnenej Florencii uspať dieťa, bola skvelá skúsenosť. Kebyže nezažijem, nepochopím. 

https://www.instagram.com/p/BleACDdAdp-/?taken-by=ela_kridlova

Syry, víno, ustrice

Napriek tomu, že sme mali bohatý program, stále bol priestor aj na vlastný oddych či iné výlety a tak sa niektorí vybrali pozrieť aj Sienu, alebo sme stíhali relaxovať v usadlosti pri bazéne.

Predposledný deň pobytu sme navštívili syrovú farmu Corzano e Paterno, kde okrem ovčieho syra pecorino vyrábajú aj víno a olivový olej. Zo všetkého sme mali možnosť hneď ochutnať. Je sympatické, s akou radosťou a oduševnením prezentujú Taliani svoju prácu a výrobky. V obchodíku mali na predaj okrem svojich syrov a vín aj domáce džemy a konfitúry, tak som si niekoľko vybrala na domácu degustáciu.

Na poslednú večeru vybrali Zdenka s Martinom svoju obľúbenú, zvonku celkom nenápadnú, zato fantastickú rybiu reštauráciu Trattoria del Pesce. Čakalo nás niekoľkochodové menu pozostávajúce z rýb a morských plodov, opäť raz skvelo skombinované s miestnymi vínami a super zážitkom bolo aj prvé ochutnanie ustríc (ten môj výraz na videu hovorí za všetko :D) Bola to láska na prvé sústo, ale nie všetci boli rovnako nadšení :) 

Dovidenia, Toskánsko

Ako som už spomínala, tento pobyt bol síce krátky, no na zážitky a skúsenosti veľmi intenzívny. Vďaka písaniu tohto článku som si to znova vychutnala v spomienkach a verím, že sa do Toskánska ešte vyberieme.

Lebo toto čarovné miesto je zmesou oku lahodiacich výhľadov, živých koncertov neúnavných cikád, nezabudnuteľných chutí skutočného jedla a vôní, ktoré sa vám dostanú navždy pod kožu. Nie je ťažké sa doňho zamilovať a je to láska na celý život.

Ak vás tento zážitkový pobyt zaujal, v jeseni sa bude opakovať aj so zberom olív a výrobou olivového oleja! Zopár miest je ešte voľných, viac info tu:

Ďakujem, že ste si môj článok prečítali. Ak sa vám páčil, môžete ho zdieľať ďalej. Boli ste už v Toskánsku? Ktoré miesta učarovali najviac vám? Budem sa tešiť na vaše reakcie v komentároch tu, alebo na FB Zo srdca do hrnca :)

Príspevok Toskánsko 2018 zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.

Mali sme predstavu o krátkom jarnom výlete do Talianska, pôvodne sme rozmýšľali o predĺženom víkende počas Veľkej noci. Keďže nám to časovo nevyšlo, celý trip sa posunul na koniec mája. Nič lepšie sa nám ani nemohlo stať, lebo počasie sa už menilo na letné. Našli sme usadlosť, ktorá na fotkách vyzerala celkom fajn, pobyt sme natiahli na týždeň, naplánovali nejaké výlety a spolu s manželom a ďalšími dvoma kamarátmi sme vo štvorici vyrazili. 

Massa Marittima

Ja som si užívala už samotnú cestu, lebo keď sa ide na výlet, teším sa ako malá a radostné očakávanie mi z očí ide už na sto kilometrov.
“Už tam budem?” pílim uši môjmu trpezlivému mužovi už v Rakúsku. Sledujem premenu krajiny, z hornatého talianského severu prechádzame do rozľahlej nížiny a keď nakoniec z diaľnice zbadám prvé skutočné toskánske kopce, už je zo mňa talianska ragazza, ktorá len zíza a nadšene pokrikuje é bellissimo e meraviglioso! Posledné kilometre schádzame po kľukatých cestičkách a spoza každej zákruty na nás doslova vykukne ďalší nádherný výhľad.

“Naše” mesto Massa Marittima je majestátne usadené na strmom kopci, s krásnym historickým centrom, okolo ktorého prechádzame stočenými uličkami. Naša usadlosť by mala byť niekde na kraji mesta. Schádzame po úzkej štrkovej ceste, hlbšie medzi olivové háje, pomedzi stromy obdivujem krásny pozemok, z ktorého svieti slnkom zaliaty bazén. Až potom mi dochádza, že to je predsa náš dom!

Naša usadlosť

Keď prejdeme cez drevenú vstupnú bránu, otvára sa mi pohľad na členitý rozľahlý pozemok a ja neviem, kam sa pozrieť skôr. Kamenný dom s príjemnými terasami (my máme jednu na východ a druhú na západ!), záhradné sedenie v tieni stromov, neďakeko upevnené hojdacie siete, bazén s výhľadom na olivovníky a do toho nás vítaju dvaja štvornohí kamoši s vrtiacimi chvostami. Aj teraz mám celý ten obraz pred očami a zimomriavky na chrbte z tej neopísateľne krásnej atmosféry… Usadlosť tvoria tri apartmány pre hostí a bývajú tu tiež domáci. Je to rodina sympatických Talianov, ktorí sa venujú aj pestovaniu olív a výrobe vlastného olivového oleja. V našom apartmáne nás čaká chlieb, olivový olej, ovocie a fľaša miestneho vína na privítanie. V ten večer sme už len vychladili prosecco a v hojdacích sieťach sledovali západ slnka.

Ranné rituály

Ďalšie ráno sa už neviem dočkať, kedy sa zobudím :) Vlastne budí nás čvirikanie vtákov a ten krásny výhľad z izby ani nedovolí dlho vylihovať. Nasledujú ranné rituály, ktoré sme za týždeň vypilovali k dokonalosti. Do ruky šálka kávy z mokka kávovaru, sadnúť si na terasu a pozorovať východ slnka, kým nás neprestanú štekliť slnečné lúče a otvorí sa výhľad na olivovníky a vínne révy. Potom raňajky pozostávajúce z miestnych dobrôt, trochu chleba namáčaného v olivovom oleji, prosciutto, čerstvé paradajky, či na panvici roztopená údená scamorza… a mohlo sa ísť na výlet.

Vybrať si, čo počas jedného týždňa zažiť a navštíviť v Toskánsku je dobrá výzva. Snažili sme sa skĺbiť zo všetkého trochu a hoci sme zďaleka nestihli všetko, čo sme chceli vidieť, bola to skvelá návnada, aby sme sa ešte niekedy v budúcnosti mohli vrátiť.

Čo zažiť v okolí Massa Marittima

Mesto Massa Marittima sa nachádza v južnej časti Toskánska a je súčasťou provincie Grosseto. Jeho história siaha do raného stredoveku a to, že sú Taliani na svoju históriu hrdí, cítiť na každom rohu. Najväčším lákadlom pre mňa však bolo ochutnať čo najviac z miestnej kuchyne. A tak sme hneď začali v nenápadnej reštaurácii Tre archi. Už len jednoduchá pizza či lasagne ma dostali hneď na začiatku. Keď sme si potom na námestí v cukrárni dali zmrzku, od šťastia som mala slzy na kraji. Že Taliani spravia najčokoládovejšiu, hutnú, tmavú a bohatú čokoládovú, to ma teda neprekvapilo. Figovo-ricottová kombinácia bola zaujímavá a osviežujúca. Ale krémová a jemná pistáciová zmrzlina, ktorá chutila ako zmrzlinová pistácia, to bol zážitok pre moje chuťové bunky, na ktorý chcem ešte dlho spomínať :)

Florencia

Ďalším, nielen gastronomickým cieľom bola Florencia. Trochu ufučaná, plná turistov, ale veľmi pekná.  Jej historické centrum je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Na Piazza della Signoria tak trochu cez prsty pozerám na sochu Dávida, okolo zhromaždené húfy fotoaparátov s Japoncami, ktorí nie sú zďaleka takí hanbliví. O pár ulíc ďalej na Piazza del Duomo mi zobral dych nádherný chrám Santa Maria del Fiore. Prešli sme sa aj známym mostom Ponte Vecchio, ktorý je celý obklopený obchodíkmi so zlatom.
Malým sklamaním bolo, keď sme sa vybrali do pizzérie, ktorú vlastnia traja neapolskí bratia a vraj tam robia najlepšiu pizzu vo Florencii. Pizzeria však bola v ten deň zatvorená.
Náplasťou bol chutný obed v Trattoria borgo antico, na ktorú sme natrafili neďaleko a kde som sa zamilovala do rizota. Ochutnala som cuketové s údenou scamorzou a fakt nechápem, ako som doteraz mohla talianské risotto ignorovať:)

Cascate del mulino

Navštívili sme veľa ďalších pekných miest. Prírodné termálne kúpele Cascate del mulino, kde vodopády tečúce do travertínovej skaly v priebehu storočí vytesali nádhernú scenériu malých bazénov. Všetko obklopené pokojnou prírodou a v čase keď sme tam boli, aj stovkami divých makov. Alebo fotogenické mesto Pitigliano, postavené na skalách tak, že vyzerá akoby do nich bolo vysekané. Po ceste sme hladní zastavili v jednoduchej trattorii a Taliani opäť neostali nič dlžní svojej povesti. Gnocchi s pancettou a špargľou, ravioli preliate bolognskou omáčkou, to boli chute! Večer sme to ešte zaklincovali domácim tiramisu.

Follonica

Bonusom bolo, že sme boli neďaleko pobrežia a tak sme navštívili prímorské mesto Follonica, vzdialené od našej usadlosti iba 20 km. Hoci bol len máj, boli sme príjemne prekvapení, že v mori sa dá v pohode kúpať.

Follonica nám svojou architektúrou a modernou promenádou pripomínala Miami. O tom, že nie sme vedľa, nás presvedčili aj rešturácie s americkými názvami roztrúsené po pláži. V jednej z nich, Ristorante New Florida, sme ochutnali rôzne dobroty z rýb a morských plodov. Namiesto môjho rozplývania pripájam fotky a ani sa nečudujem, ak sa vám zbiehajú slinky:)

Bistecca alla Fiorentina

V posledný deň sme si rezervovali na ochutnávku toskánskej špeciality – Bistecca alla Fiorentina. Fakt som netušila, že Taliani majú záľubu aj v steakoch. Ide o jednoducho pripravený porterhouse alebo T-bone steak, grilovaný na dreve alebo drevenom uhlí. Môjmu mužovi len tak zasvietili oči, keď nám časníčka priniesla pár kilových kusov surového mäsa na tácke s tým, že si máme vybrať, ktoré nám kuchár pripraví. Škoda, že som nestihla odfotiť hotový steak, ale po celom týždni výkrikov „ešte nejedzte, nemám to odfotené!“ som partii dopriala aspoň jeden večer bez cvakania. Teda skoro ;-)

O tom, ako sme sa do Toskánska vrátili po dvoch rokoch, si môžete prečítať v tomto článku.

Ďalšie, nielen gastronomické zábery si určite pozrite na videu nižšie:

Ako sa vám páčil môj článok o Toskánsku? Už ste tam boli alebo sa ešte len chystáte? Podeľte sa o vaše názory v komentároch.

Ela

Príspevok Toskánsko 2016 zobrazený najskôr Zo srdca do hrnca.